Blog · Príspevok 2 · Čo bolo predtým
Wurzelkinder, hry vlastnej výroby a scenáre
Príbehy a hry ma zamestnávali dávno predtým, než existovalo Sagalino.
Zverejnené
Hry, ktoré som robil sám
Ako dieťa som oveľa radšej robil hry sám, než aby som si kupoval hotové, hlavne spoločenské. Jednu stále mám, vlastnú verziu Monopoly. Mal som asi jedenásť.
Vlastne som s tým nikdy neprestal. Až do konca tridsiatky som stále staval nejaké spoločenské hry, niektoré dosť zložité.
Mord im Dorf
Ako tínedžer som programoval v Profane a v Basicu. Moja prvá skutočná hra sa volala „Mord im Dorf“ (Vražda v dedine), detektívka, v ktorej sa malo zistiť, kto to urobil. Zmestila sa na 3,5-palcovú disketu.
Disketu bohužiaľ už nemám a stále ma to mrzí.
Wurzelkinder
V našej rodine je kniha z roku 1906: „Etwas von den Wurzelkindern“ (Niečo o deťoch koreňov), napísaná a namaľovaná Sibylle. Bola rehoľná sestra a maliarka a sama deti nemala. Pre mňa je to prateta.
Celkom neznáma tá kniha nie je, hlavne u staršej generácie. Deti koreňov spia celú zimu pod zemou, na jar ich zobudí Matka Zem a potom vyrazia von. Kúpil som si ju ako dospelý ešte raz.
Vždy na mňa robilo dojem, že kniha môže byť viac ako sto rokov stará a deti z nej majú stále radosť. Aj preto je pre mňa pri Sagaline tlačená kniha taká dôležitá.
Veľa rokov vo filme
Kino ma zaujímalo už ako tínedžera. S kamarátmi som natočil kopu krátkych filmov, vlastnou alebo požičanou kamerou, a robil som vlastne všetko, čo súviselo s filmom.
Neskôr som päť rokov pracoval v Paríži v jednej z najväčších firiem, ktoré financujú a produkujú kinofilmy. Staral som sa tam hlavne o analýzu scenárov, teda o otázku, ako silný scenár je a ako dobrý je celý balík okolo neho. V tom čase som prečítal a ohodnotil veľa scenárov.
Človek sa pri tom celkom presne naučí, čo príbeh potrebuje, aby uniesol. Platí to pre kinofilm rovnako ako pre detskú knihu a dosť z toho je v príbehoch Sagalina.
V ďalšom príspevku je reč o lete 2026 a o Bagger Wuff.