Detská kniha inšpirovaná ukiyo-e

Ukiyo-e vzniklo v 17. storočí v Edo, dnešnom Tokiu. Mesto rástlo, jeho obchodníci mali peniaze aj voľný čas a chceli obrazy svojho okolia: divadlá, módy, štvrte zábavy a neskôr aj krajiny. Drevoryt je technika, ukiyo-e je obrazová tradícia, ktorá ju používala po stáročia. Keďže sa listy tlačili, mohlo si ich kúpiť veľa ľudí: podľa Asian Art Museum sa z jednej sady dosiek dalo získať niekoľko tisíc odtlačkov.

Klasický tlačený obraz bol práca celej skupiny. Vydavateľ viedol zámer: odhadol trh, zadal prácu umelcovi, dohliadal na výrobu a staral sa o distribúciu. Umelec nakreslil predlohu čiernym atramentom na tenký papier. Rezbár preniesol kresbu na dosku z čerešňového dreva a drevo okolo čiar vyrezal. Nakoniec tlačiar nanášal farby na papier. Kresliar sa tlače sám nezúčastňoval a časť výsledku sa rozhodla až v dielni.

Pri viacfarebnom liste, nishiki-e, sa pre každú farbu vyrezávala osobitná doska. Drobné pasovacie značky, kento, držali papier pri každej tlači na rovnakom mieste, takže čiary a farebné plochy presne dosadli na seba. Podľa Asian Art Museum vyžadoval priemerný list najmenej približne desať tlačí. Pasovacie značky sa stali spoľahlivou technikou v polovici 18. storočia a Suzuki Harunobu zaviedol tlač všetkými farbami okolo roku 1765.

V 19. storočí sa do stredu dostala krajina. Katsushika Hokusai nechal na začiatku tridsiatych rokov 19. storočia vytlačiť svoju sériu Fugaku sanjūrokkei („Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži“), ktorá neskôr narástla na 46 listov. Hojne v nej použil pruskú modrú, pigment, ktorý do Japonska nedávno prišiel z Európy. Utagawa Hiroshige je autorom série Meisho Edo hyakkei („Sto slávnych pohľadov na Edo“). Okrem jednotlivých listov sa tlačili aj knihy: ehon, japonské slovo pre obrázkovú knihu, označuje v užšom zmysle zväzky z obdobia Edo tlačené drevorezom. Smithsonian Libraries uchovávajú vyše tisíc takýchto zväzkov, v mnohých z nich sú obrázky Hokusaia a Hiroshigeho. Hokusaiova Hokusai manga má pätnásť zväzkov vydaných v Nagoji v rokoch 1814–1878.

To, čo robí Sagalino, je prenesenie do súčasnosti. Naše obrázky vznikajú digitálne ako jeden celok, bez samostatných dosiek, ktoré by sa tlačili cez seba farbu po farbe. Prevzali sme tvarové črty tejto tradície: tmavé obrysy, pokojné plochy, vrstvené krajiny, vlnité línie a paletu od indiga po hrdzavú červeň. Štruktúra dreva a vlákna papiera sú napodobnené ako štruktúra povrchu. Preto štýl označujeme ako inšpirovaný ukiyo-e.